Kto chýba?

Asistenti

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR navyšuje počty asistentov iba v dôsledku tlaku verejnosti a odborníkov. Vďaka tomu majú od roku 2014 pridelené počty asistentov stúpajúcu tendenciu. Tento rok pridelilo MŠVVaŠ do škôl po neželanej medializácii 3108,3 (údaj k 1. 9. 2019). Napriek zvýšeniu počtu oproti minulému roku, je to stále len 49,4 % zo školami požadovaného počtu. Polovica detí, ktoré asistenta potrebujú tak opäť nedostane v tomto školskom roku potrebnú podporu a pomoc. Aj toto je jednou zo systémových bariér, ktoré si na Slovensku vytvárame.

Asistent pedagóga je pedagogický pracovník, ktorého pracovné povinnosti vychádzajú zo školského zákona a zákona o pedagogických pracovníkoch, o odbornom vzdelávaní (a súvisiacich vyhlášok). 

Asistent pedagóga nie je osobný asistent, líši sa najmä tým, že osobný asistent nie je zamestnancom školy (obvykle je zamestnancom neziskovej organizácie alebo rodičov žiaka so zdravotným znevýhodnením) a jeho úlohou je pracovať výhradne s konkrétnym žiakom, ku ktorému je pridelený. Oproti tomu je asistent pedagóga síce prideľovaný do tried, v ktorých sú vzdelávaní žiaci so ŠVVP, jeho úlohou však nie je výlučná práca s konkrétnym žiakom alebo konkrétnou skupinou žiakov. Asistent pedagóga má asistovať učiteľovi v širšom spektre jeho činnosti.

 

 

Podpora škôl 

Hlavné ťažisko programu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? je snaha o riadenú zmenu prístupu škôl v oblasti inkluzívneho vzdelávania. Po tom, ako sme v školskom roku 2018/2019 zapojili do programu 20 základných škôl, pripájame v školskom roku 2019/20 do siete na ceste k inklúzii ďalších 20 slovenských škôl. Projekt Škola inkluzionistov tak za dva roky vytvorí sieť 40-tich škôl, ktoré sú v rámci svojich možností pripravené pracovať so žiakmi na základe ich individuálnych vzdelávacích potrieb. Školy, s ktorými sme pracovali v pilotnom ročníku nehádžeme cez palubu. Naša pomoc pre viaceré z nich im umožnila, aby inkluzívny prístup prijali, ako základnú stratégiu vo vzdelávaní. Týmto školám sa budeme venovať aj naďalej a ako modelové školy môžu poslúžiť, nielen pre program inkluzívneho vzdelávania, ako príklad dobrej praxe. 

 

 

Podpora rodičov 

Počas pilotného ročníka realizácie programu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? sa na nás obracajú mnohí rodičia, ktorí riešia ťažkú životnú situáciu. Čelia rozličným situáciám, najčastejšie problémom s umiestnením dieťaťa na „bežnú“ základnú školu, nastavením vzdelávacieho procesu na základe potrieb svojho dieťaťa či nastavením vzťahu medzi školou, odbornými pedagogickými zamestnancami a rodinou. Počas prvého roku existencie projektu sme získali množstvo skúseností, ako sa s týmito situáciami vysporiadať (právna analýza prostredia, spolupráca s odbornými pedagogickými zamestnancami - najmä s asistenmi učiteľa, ale aj spolupráca s manažmentom školy). Na základe týchto skúseností chceme v školskom roku 2019/2020 poskytovať odborné poradenstvo pre rodičov. Dôraz kladieme aj na zdieľanie dobrej praxe.

 

 

Podpora pedagógov

Okrem pomoci konkrétnym školám je pre nás dôležité poskytovať poradenstvo aj širšiemu spektru pedagógov. Počas roka sa na nás mnohí z nich obrátili s prosbou o radu pri konkrétnych problémoch. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli podporiť vznik Centra na podporu inkluzívneho vzdelávania, ktoré umožní realizovať konzultácie a otvorené vzdelávanie pre desiatky ďalších pedagógov a škôl. 

 

 

Inklúzia

Čo pre Vás znamená inklúzia? 

Na otázku odpovedali účastníci doposiaľ štyroch verejných diskusií o inklúzii v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach.  Diskusie zorganizovala Nadácia pre deti Slovenska s podporou Orange Slovensko a Plesu v opere.

Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku nie je ani nikdy nebude, ani nikdy nikde na svete nebude, lebo to nie je stav - je to proces, ktorý je neustály. Ide o stále prehlbovanie účasti detí, ktoré sú rôznorodé alebo účasť rôznych ľudí, ktorí sa podieľajú na chode inštitúcie. Nie je to o tom, že príjmeme zákon a už to máme. Samotné slovíčko nepomôže. My potrebujeme cieľavedome vytvárať systém podpory pre školy, aby dokázali prijímať deti, ktoré sú naozaj rôznorodé. 

Peter Dráľ, analytik pre oblasť vzdelávania, jeden z iniciátorov kampane Chceme vedieť viac a riaditeľ OZ Nové školstvo

Inklúzia je cesta takého rešpektu, kde každá ľudská bytosť v budove školy je akceptovaná. A teda nejde o pohľad na to, akú máte diagnózu, ale ide o to, že keď vstúpite do budovy školy, tak do vás prenikne mráz. Inklúzia je práve niečo takéto strašne krásne. Inklúzia je veľký ideál a inkluzívne vzdelávanie na Slovensku zatiaľ ešte neexistuje. To, čo tu zatiaľ je a je to neutešujúci stav, sa nazýva živelná integrácia. Znamená to asi toto – kto má ruky, nohy, vstúpte do školy, nejako sa tam vzdelávajte, niečo si tam nájdite, prejdite deväť rokov. Čiže nekoncepčne fungujúci systém.

Viktor Križo, učiteľ, špeciálny pedagóg na ZŠ Dubová v Bratislave a spoluzakladateľ Inklukoalície

 

Inklúzia vo vzdelávaní by mala byť to, že škola sa absolútne prispôsobí každému dieťaťu. Nie, že dieťa sa prispôsobuje škole, ale škola vyjde absolútne v ústrety žiakovi. Dôležité je, aby jeho práva na vzdelanie, ktoré mu garantuje aj článok 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, boli realizované, aby boli vynútiteľné. Naozaj si myslím, že škola je povinná vytvoriť všetky podmienky v jej vnútri, v príprave spolužiakov na to, aby mohlo dieťa slobodne, bez akýchkoľvek prekážok študovať. 

Zuzana Stavrovská, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Inklúzia pre mňa znamená poskytnúť kvalitné vzdelávanie pre každé dieťa.

Viera Grohová, riaditeľka Spojenej základnej školy v Poprade

Inkluzívna je pre mňa každá škola, kde dieťa príde podľa spádovej oblasti a či je už nadmerne nadané alebo má nejaký problém, škola ho má privítať a vytvoriť mu všetky podmienky na to, aby sa tam mohlo vzdelávať. To je pre mňa inkluzívne. Nikto nebude nič riešiť. Skrátka - Vitaj, poď, čo potrebuješ? Inkluzívna škola sa nebráni inováciám, v ktorej učitelia dišputujú, v ktorej vládne otvorená, priateľská klíma.

Zuzana Réveszová, skúsená učiteľka na špeciálnej škole v Košiciach)

Pod inklúziou vnímam bezpodmienečné prijatie dieťaťa. Nemyslím tým formálne prijatie dieťaťa do školy, ale prijatie do srdca učiteľa a danej školy. Inklúzia je dnes možno taká kontrolka pre učiteľov - Pozor! Ideme sa báť. Ale možno sa nad týmito našimi strachmi, ktoré máme, môžeme zamyslieť a diskutovať o nich. Len vtedy, keď sa týchto strachov zbavíme, otvoríme naše srdce a prijmeme.

Zuzana Hronová, špeciálna pedagogička zo Spišskej Novej Vsi 

Pre mňa inklúzia predstavuje princíp, ktorý sa dá uplatňovať v rôznych sférach života. A keď sa teda bavíme o škole, tak je to princíp, ktorý by mal byť prítomný v školách pre to, aby každé dieťa, bez ohľadu na jeho rôzne charakteristiky, malo príležitosť a podmienky na to, aby dosiahlo svoje osobné maximum. Aby sa odhalil a naplnil jeho individuálny potenciál.

Katarína Vančíková, vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici 

Chápem to na fungovaní systému - škola ako organizmus. Ak má byť ten organizmus životaschopný a má fungovať v spoločnosti, tak musí spĺňať požiadavky viacerých oblastí, klientov, rôznorodých skupín - od rodičov cez zriaďovateľa až po dieťa. Práve žiak by mal byť stredobodom toho celého. Práve od toho sa odvíja inklúzia. Ak prestaneme vnímať žiaka, tak škola stráca význam. Škola tak funguje len pre učiteľov a učenie, čo je veľmi zlá pozícia. Naša prax hovorí, že keď my, učitelia učíme už dlhšiu dobu, dostaneme sa do akékosi stereotypu, tak určité zmeny a neštandardné situácie, na ktoré nie sme pripraveni, môžeme vnímať ako ohrozenie. Preto aj inklúziu môžeme vnímať ako jedno z takýchto ohrození. Inklúzia u nás de facto v širšom merítku neexistuje, avšak, mala by byť logickým vyústením, ak chceme vnímať žiaka ako stredobod.

Slavomír Matejka, bývalý riaditeľ Základnej školy Pliešovce a mentor pre pedagógov

Myslím si, že inklúzia musí nastať, lebo je veľmi prirodzená. Musíme to správne nastaviť. Áno, bojíme sa rozmanitosti, ale musíme to skúsiť. Aby spoločnosť fungovala. 

Vladimíra Ďurčová, špeciálna pedagogička na Základnej škole Pliešovce 

V prvom rade je inklúzia o vytváraní podmienok. A práve to štartuje pravdepodobne proces, pri ktorom si musím sám nejakým spôsobom uvedomiť, čo to pre mňa znamená a prečo by som to chcel robiť. Bavíme sa o hodnotovom systéme a postojovom nastavení. Ďalej je to o technikách. Ale hlavne je to o chcení na začiatku.

Róbert Sabo, liečebný pedagóg venujúci sa výskumu v rámci inkluzívneho vzdelávania 

Pre mňa znamená inkluzívne vzdelávanie také vzdelávanie, ktoré je naozaj individuálne. Iný prístup ku každému dieťaťu, pretože každé dieťa má potenciál. Je dôležité tento potenciál odhaliť. Musia tam byť ale odborníci, špecialisti, ktorí to odhalia. Pointou je začlenenie a rozvoj potenciálu, aby sa nestalo to, že fyzicky ich tam začleníme, ale potenciál neodhalíme. Mali by sme vytvoriť také podmienky a procesy, aby sa dokázali za účasti špeciálnych odborníkov vzdelávať. Zároveň sa domnievam, že zmysel inklúzie je ten, aby sme naučili deti spolu žiť. Raz z nich budú dospelí ľudia a budú chcieť byť užitoční. Škola má byť priestor, kde si dokážu natrénovať spoločné väzby.

Zuzana Zimenová, poslankyňa Národnej rady SR, expertka a analytička venujúca sa téme vzdelávania

Inklúzia je pochopenie, že nevzdelávame rovnaké deti a nevzdelávame ich rovnako. Každé dieťa je odlišné, je dôležité byť schopný na tieto odlišnosti reagovať.

Bruno Konečný, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, venuje sa participácii na tvorbe verejných politík

Deti, ktoré potrebujú vzdelávanie, sú často v štandardných základných školách a to je za hranicou inkluzívneho vzdelávania. Je to za hranicou, lebo v špeciálnych školách sú deti, ktoré majú úplne iné problémy. Keď toto nerozbijeme, stále budeme v začarovanom kruhu. 

Miroslav Kollár, primátor mesta Hlohovec