Späť na zoznam
29. máj 2019
Príbehy zo života

Ako dobre musí učiteľ poznať sám seba? Veľmi dobre. A ako veľmi by mal byť sám sebou? V maximálnej možnej miere

Priznám sa, keď som si prečítala odpovede Davida Králika na moje otázky prvýkrát, až som zovrela päste a povedala som si, že to snáď ani nie je možné. Otázky som sa predsa pýtala jasné a zreteľné, tak prečo som nedostala aj také odpovede? Až neskôr som si uvedomila, že som ich vlastne dostala – jasné a zreteľné presne tak, ako mi ich ako individualita chcel a mohol dať.

David Králik je mentor a kouč pre učiteľov aj neučiteľov, spolupracuje s rôznymi organizáciami a inštitúciami, v ktorých sa venuje problematike vzdelávania a individuálnemu rozvoju. Je tiež učiteľom a spoluzakladateľom Súkromnej základnej školy Felix. Mentoroval aj účastníkov nášho pilotného programu Škola inkluzionistov na podporu inkluzívneho vzdelávania na slovenských základných školách.

Nevýhodou interview na diaľku je, že v danom momente nemôžete položiť protiotázku, vysvetliť tú pôvodnú či prinútiť svojho respondenta byť konkrétnejším. Škoda, že nám nevyšiel čas na osobné stretnutie. Určite si však rozhovor s ním prečítajte, je totiž presne taký, ako sa píše v titulku tohto článku – pozná sám seba a je sám sebou – to sú dve dôležité vlastnosti, ktoré mnohým ľuďom chýbajú a ak chýbajú aj učiteľom, ktoré by k rovnakým vlastnostiam mali viesť naše deti, potom niekde nastala chyba. A David Králik svojimi mentoringami pomáha ľuďom prísť na to, ako ju odstrániť.

Kto je vlastne učiteľ?

Skôr než odpoviem, dovolím si dôležité upozornenie. Nič z toho, čo vám v tomto rozhovore poviem, nie je pravda. Všetko je to len a len moja pravda, ktorej hlboko verím, a ktorá mi funguje. Teda zvyčajne. Ak sa pýtate, koho pokladám za učiteľa, asi by som povedal, že je to človek, ktorý miluje a podporuje rast. Svoj i druhých.

Aké je dnes učiteľovo postavenie? Respektíve, aké by malo byť, aby učiteľ čo najviac podporoval rozvoj dieťaťa? 

Aké je postavenie učiteľa je otázka, na ktorú nedokážem odpovedať, nakoľko je svet plný rôznych jedinčných učiteľov a postavenie každého z nich odzrkadľuje to, kým je. No a ak sa ma pýtate, aké by malo byť... Hm, asi by to mal byť človek, ktorého si deti i rodičia vážia a v rovnakej miere si i on váži ich. Človek, ktorý žije v takejto obojstrannej úcte, má, povedal by som, veľmi slušnú výbavu sprevádzať iných ľudí objavovaním a žasnutím nad zázrakmi tohto sveta (svetla?).

Akú základnú chybu robia vo v vzťahu k deťom a žiakom učitelia?

Je zvláštne, že ste nepoložili otázku, v čom sú naši dnešní učitelia výnimoční. Akých zázrakov som bol svedkom počas mentorovania učiteľov naprieč celým sLOVEnskom, ale pýtate sa, v čom zlyhávajú. Každý z nás zlyháva v niečom inom, ale ak chcete, prečítajte si svoju otázku ešte raz a dostanete jednu z možných odpovedí. Časť učiteľov zlyháva v tom, že sa v škole zameriavajú omnoho viac na veci, ktoré deťom nevyšli než na tie, kde uspeli. Inak povedané, nesnažíme sa deti pristihnúť, keď uspejú, ale v momente, keď zlyhajú.

Čo je efektívne učenie a akú rolu v ňom zohrávajú samotné deti?

Neviem. Povedal by som, že tam nie je učiteľ, ktorý učí, ale žiaci, ktorí sa učia. Ale je to len tip, fakt mi ten pojem nič nehovorí.

Kedy učenie prestáva byť efektívne, kto je za to zodpovedný? 

Myslím, že v škole je to presne tak ako vo vzťahu. Za rozkvet vzťahu či jeho zánik, je málokedy zodpovedný len jeden z dvojice. Rovnako je tomu aj s učením. Proces aj výsledok hodiny sú spoločnou zodpovednosťou učiteľa a žiaka. Podľa mňa je zbytočné hľadať vinníka. Každý z nás má svoj príbeh, ktorý dokáže ovplyvniť (do istej miery) a teda, každý z nás má svoj diel zodpovednosti na veciach, ktoré fungujú aj na tých, ktoré nie.

Súvisí efektívne učenie s inklúziou? Majú niečo spoločné?

Dirk Gentley, detektív holistickej detektívnej agentúry tvrdí, že všetko so všetkým súvisí. Rôznorodosť detí v triede môže byť rovnako dobre darom, ak ju dokáže učiteľ využiť k objavovaniu jedinečnosti a unikátnosti každého z nás. No rovnako dobre môže byť prekliatím, ak ako učiteľ očakávam, že zadanie “Vylezte na strom!” je rovnako fajn pre opice, ryby aj srnky.

Ako dobre musí poznať učiteľ sám seba, aby bol dobrým učiteľom? 

Poznať sám seba? Veľmi dobre. A pridávam – ako veľmi by mal byť sám sebou? V maximálnej možnej miere.

Mám pocit, že sme v krajine akosi divne nastavení. Že by sme všetci mali byť rovnako múdri, pekní, ešte aj rovnakou rýchlosťou otáčať na hodine v učebnici stranu z knihy. Je také ťažké pristupovať ku všetkým individuálne, veď v bežnom osobnom živote to robíme, tak prečo to nejde v škole? 

A skutočne to robíme v bežnom živote? Je samozrejmosť, že riaditeľ pristupuje k svojim učiteľom individuálne? Alebo nejaký šéf firmy k svojim zamestnancom?

Rozpozná učiteľ príznaky, ktoré naznačujú, že sa blíži k vyhoreniu? Čo tomu nasvedčuje?

Viac myslí na starosti, menej často sa smeje. Prestáva byť zvedavý a veci, ktoré mu predtým prišli ako dôležité, teraz stačí prežiť a čoraz zriedkavejšie mu vidíte ohníčky v očiach.

Existuje prvá pomoc pre vyhorených učiteľov? Napríklad akési nepísané základy psychohygieny?

To netuším. Asi treba len ubrať, alebo na nejaký čas zmeniť zamestnanie.

Kde teda môže vyhľadať pomoc? Nemala by mu v tom byť nápomocná škola, v ktorej učí?

Teraz sa mi tlačí povedať, že u mentora a áno, dobrý mentor môže byť pre unaveného učiteľa istotne veľkou oporou. Ale myslím, že oporu nájdete aj v priateľoch či u blízkych ľudí. Mne najviac pomáha rodina, asi najmä moja žena. Vždy, keď to prepálim (verte, že to nie je jav ojedinelý) a začnem pochybovať, tak ma podporí a pomôže mi opäť sa naštartovať.

Dá sa naučiť byť efektívnym učiteľom? 

Pred časom som zabsolvoval jedno školenie na time manažment. Veľmi mi to pomohlo a začal som zvládať veci za polovičný čas. Takže som si nabral dvakrát toľko a opäť som tam, kde som bol predtým.

PS: Dá sa to.

Čo ponúkate učiteľom vo vašich Králikárňach?

DOBROdružstvo, zábavu, hľadanie, nachádzanie, priateľstvo, úctu, ticho, hluk, smiech a občas aj sklamanie, keď sa nevydaria.

Ako ste školili a mentorovali účastníkov projektu Nadácie pre deti Slovenska Škola inkluzionistov?

Nezabúdajte, ja neučím a teda ani neškolím. Oni sa školili a ja som ich len s úctou a priateľstvom sprevádzal mentoringovými témami.

Kde sa k vášmu mentoringu môžu dostať pedagógovia, ktorí neboli zapojení do projektu?

Mentorujem ako šialený kade-tade. V LEAF, v Živici, vo Felixovi a tiež mdntorujem s(ú)kromne. Všetko sa dozviete na webovej stránke www.davidkralik.sk.

Viete, ako vnímajú učitelia, ktorých mentorujete, sami seba pred a po vašich mentoringoch?

Toto nemám potvrdené, ale tak nejako tajne dúfam, že po spoločne strávenom čase si naplno uvedomujú svoju nesmiernu hodnotu a súčasne príliš nepredceňujú vlastnú dôležitosť.

Nad čím by mohli pedagógovia premýšľať počas leta, aby v septembri obohatili svoje bežné vyučovanie?

Nad svojimi rodinami, nad prírodou, nad umením, kultúrou, športom a je toho omnoho viac, no v skratke by som povedal, rozmýšľajte a venujte sa veciam, ktoré vás robia šťastnými.

Čo vám na našom školstve najviac chýba?

ObČAS zmysluplnosť učiva, ČASto hodnoty ako súČASť každodenného (m)učenia, no a najČAStejšie... ČAS. Carpe diem, priatelia, lebo každý deň je darom a nie samozrejmosťou.

Autor: Diana Burgerová