Späť na zoznam
1. november 2018
Vedeli ste, že…?

Britský zázrak?

Verejná prednáška Marka Penfolda, Sophie Brayovej a Kim Kentovej, ktorú zorganizovala Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci s Koalíciou za spoločné vzdelávanie, s podporou Plesu v opere a Orane Slovensko a. s. sa uskutočnila v utorok 23. októbra v Lab café. Britskí hostia učia na poprednej Babington Academy v Leicestri a venujú sa vzdelávaniu rómskych detí zo Slovenska s mimoriadnymi výsledkami. Túto školu navštevuje 1217 študentov, z ktorých až 610 nepoužíva anglický jazyk ako svoj prvý jazyk.

Prednášajúci Mark Penfold, Sophie Bray a Kim Kent prišli v októbri na Slovensko, aby rozprávali o tom, ako pracujú v Babingtone s rómskymi deťmi – niektoré z nich sú z osobitných škôl, iné priamo z osád. Hostia prišli na Slovensko na pozvanie Rady Európy v rámci projektu In school, do ktorého je zapojených celkovo pätnásť škôl.

Hostia učia na poprednej Babington Academy v Leicestri vo Veľkej Británii  a venujú sa vzdelávaniu rómskych detí zo Slovenska, ktorí dosahujú mimoriadne výsledky. Túto školu navštevuje 1217 študentov, z ktorých až 610 nepoužíva anglický jazyk ako svoj prvý jazyk.

140 deti z celkového počtu študentov na škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prišlo na túto školu bez štipky znalosti anglického jazyka. Vo Veľkej Británii je pritom 14,4% detí, ktoré majú špeciálne vzdelávacie potreby. Z nich len 1,7 % navštevuje špeciálne osobitné školy (ide o deti, ktoré majú závažné poškodenia mozgu a pod. )

Kim Kent: Ako deti so špeciálno-výchovnými potrebami prizývame do prostredia inkluzívneho vzdelávania

Kim Kent má na škole funkciu SENCo, čo vo Veľkej Británii predstavuje špeciálneho lídra vzdelávania. Ako učiteľka pracuje už 25 rokov, odvtedy sa venuje vzdelávaniu detí so špeciálnymi výchovnými potrebami. Vždy ju trápilo, prečo sú na jednej strane deti s osobitnými vzdelávacími potrebami a potom všetky ostatné. Mrzelo ju, prečo sú tieto deti segregované, znervózňovalo ju to. Kim preto na prednáške poukázala na dôležitosť legislatívy a ozrejmila holistický spôsob ich vzdelávania – ak má dieťa špeciálne potreby, neznamená to, že nemôže navštevovať bežnú školu.

V roku 2001 prijali v škole praktický kódex, ktorým sa zaviazali, že pre tieto deti musia spraviť maximum (SEN Code of Practise).

Čo znamená inklúzia vo vzdelávaní?

Kim hovorila o tom, že inklúzia je o videní pozitívnych aspektov všetkých jednotlivcov a o ich následnom ohodnotení, dávaní rovnakých príležitostí pre všetkých a eliminácii diskriminácie za účelom napomáhania angažovanosti. Bezprostredne inklúzia podporuje rovnaké príležitosti pre všetkých študentov bez rozdielu na ich vek, pohlavie, etnikum, dosiahnutie či ich životné pozadie.

Kľúčové elementy inklúzie

Za najdôležitejšie elementy Kim označila silný inkluzívny étos a hodnotu, vyučovanie a učenie, ktoré bude zodpovedať individuálnym potrebám dieťaťa, dobré postoje učiteľov a osobný rozvoj. Nesmú taktiež chýbať podporujúci rodičia (v Babington Academy organizovali pre rodičov rôzne podujatia, ktorými sa ich snažili povzbudiť), silný manažment školy, kvalitné zdroje a učebné materiály, pretože deti chcú používať nové a pekné veci, zároveň vedia pracovať aj s technológiami, a príznačné je aj pozitívne učebné prostredie. Kim zdôrazňovala, že nemôžeme zabudnúť ani na to, že všetci žiaci dosahujú pokrok, a to bez ohľadu na ich východiskový bod. 

Jednotní v odlišnosti

Babington Academy prijíma študentov z rôznych krajín. Na škole sa stalo zvykom, že vždy po príchode žiaka z nového štátu zverejnia na stenu jeho vlajku, čo symbolizuje súdržnosť, stieranie rozdielov, rešpektovanie jednotlivca a jeho koreňov. Kim spomenula, že na škole tak už majú 99 rozličných vlajok. Podľa jej slov musia mať žiaci na škole predstavu o tom, odkiaľ ostatné deti pochádzajú.

Nepatrná zmena, veľký výsledok

Kim s veľkým nadšením hovorila o tom, že malou nepatrnou zmenou môžeme dosiahnuť veľký výsledok, zásadné zmeny. Keď deťom dáme ťažkú úlohu, nenaučia sa ju a povedia, že to nikdy nezvládnu, keď im dáme ale niečo ľahšie, budú sa snažiť.

Opis inklúzie prirovnala k balónu. Spomenula príbeh dieťaťa, ktoré takmer vôbec nehýbalo rukami. Chcela ho naučiť, aby zistilo, aký je rozdiel medzi teplou a studenou vodou. Do balóna tak dala studenú vodu a nechala balón zamraziť, a do ďalšieho naliala vodu horúcu. Dieťa tak následne pri ľadovom balóne náhle stiahlo ruku, lebo bol balón veľmi studený. Hoci toto dieťa nebude možno nikdy vedcom, získalo dôležitú zručnosť a poznanie. Kim poukázala na skutočnosť, že aj dieťa s najväčším zdravotným znevýhodnením môže niečo dosiahnuť. Je veľmi dôležité, aby každé dieťa cítilo úspech.

Výsledky Rómov hovoria za všetko

Zo všetkých Rómov v Babington Academy až 98% z nich dokončilo vzdelanie do veku 18 rokov. Výsledky Rómov z Babingtonu sú dokonca omnoho lepšie ako výsledky akýchkoľvek iných Rómov vo Veľkej Británii. Jeden rómsky žiak, ktorý navštevoval túto školu, teraz študuje na univerzite  právo a momentálne absolvuje postgraduálne skúšky. Vrátane neho ešte ďalší štyria študenti študujú právo, psychológiu a biznis. Všetci z Babington Academy sú na nich veľmi hrdí. Zvyšní žiaci získali kvalifikáciu na rôzne zamerania, napríklad vodári, inštalatéri, a pod.

Ondrej z Rimavskej Soboty

Ondrej pochádza zo Slovenka, z Rimavskej Soboty. Na Slovensku ho poslali na osobitnú školu, no on nechápal prečo, nemal vôbec zlé známky a učil sa dobre. Jeho otec sa rozhodol, že odídu do Anglicka, kde bude môcť ich syn plnohodnotne študovať. Ondrej ukončil úspešne štúdium na Babington Academy, momentálne študuje psychológiu. Patrí medzi 4% najlepších žiakov v krajine. Momentálne pracuje aj na materiály, ktorý hovorí o mrhaní talentami na Slovensku.

Sophie Bray: Ako vyzerá hodina v praxi?

Súčasťou prednášky bolo aj priame modelovanie hodiny v praxi. Témou tejto hodiny bol proces kompostovania. Z Marka sa stal na chvíľu zdravotne znevýhodnený žiak – autista, Kim bola jeho asistentkou, Sophie pedagogičkou a všetci zúčastnení boli žiakmi. Na základe jednotlivých metód nám Sophie ukázala, ako vyzerá vyučovacia hodina v Babington Academy.

Ako sa dá diferencovať? Sophie použila účelové otázky, ktorými sa snažili v žiakoch podnietiť odpoveď, študenti si mohli vybrať úroveň od ľahšej po tú najťažšiu, ktorou sa špecifikovali a zatriedili do skupiny, ktorá im podľa nich prináleží, čo bolo skvelým predpokladom k zvládnutiu úloh a k nevzdávaniu sa. V ďalších úlohách si žiak pokojne mohol úroveň zvýšiť, ak mal pocit, že zvládne aj viac. Do úloh Sophie zakomponovala skvelé vizuálne pomôcky, kľúčové slová, materiály, na základe ktorých sa do riešenia zapojil každý nezávisle sám od seba, čím mal každý flexibilné tempo zvládania úloh. Sophie mala pripravenú hodinu na základe diferenciačných stratégii, úlohy kládla progresívne, dávala doplňujúce otázky, verbálne žiakov podporovala a nezabúdala na spätnú väzbu.

Mark Penfold: Inklúzia nie je o tom, že sa správame ku všetkým rovnako

Mark prirovnal inklúziu k svojej záhrade. Má v nej mnoho rastlín. Keby sa správal napríklad k figovníku a citrovníku rovnako, nedarilo by sa im. Hovoril o tom, že aj rómskej deti potrebujú cítiť, že niekam patria. Poukázal aj na to, akými krokmi a prostriedkami sa snažia na Babington Academy priblížiť Rómom a ich rodičom.

1.      Poukážky na autobus: Mark hovoril napríklad o zistení, prečo rómske deti pár mesiacov do školy chodili a potom náhle prestali. Zistil, že peniaze, ktoré dennodenne autobusárovi dávali za cestu, už časom nemali a tak do školy radšej neprišli. Mark sa rozhodol kúpiť všetkým žiakom električenky, následne ich rodičom predával na začiatku mesiaca, keď ešte peniaze mali k dispozícii.

2.      Rómske dni bohatstva: V škole nechceli deti segregovať, a tak vytvorili vertikálne skupiny, v ktorých bolo päť rómskych deti v skupine s ostatnými deťmi. Všetci tak mali možnosť dozvedieť sa, odkiaľ prišli, kde Rómovia žijú a pod. Na konci dňa nesmela chýbať párty a show, ktorú si prichystali temperamentní Rómovia a zúčastnili sa jej aj rodičia spolu s učiteľmi.

3.      Deň hodnôt: Ľudia z celého sveta hovoria o svojich hodnotách. A tak premietali na škole deťom vzdelávacie videá, aby sa navzájom pochopili, aby budovali medzi sebou rešpekt, aby odstránili na škole šikanu.

4.      Vertikálne dramatické divadlo: Mark oslovil profesionálne divadlo, v spolupráci s ktorým napísali divadelnú hru. Hra bola o rómskom chlapcovi, ktorý navštevoval Babington Academy. Predstavenie mohli odprezentovať aj na scéne. Okrem iného divadlo prispelo aj k zvýšeniu znalosti anglického jazyka u detí.

5.      Školská uniforma: Všetky deti na škole nosia školskú uniformu. Aj to je jeden z krokov, ktorými sa snažia znížiť obavy rodičov z diskriminácie, a zároveň chcú presvedčiť rodičov rómskych detí, že sú tu stále pre nich.

 

Mark zdôrazňoval, aké významné je, aby sa dieťa nebálo odpovedať, prípadne sa  zosmiešniť, Hodnotenie na ich škole funguje formou rôznych úrovní, čo je v Británii omnoho viac štandardizované ako u nás na Slovensku.

Hostia počas prednášky mnohokrát zdôraznili, že neprišli na Slovensko preto, aby nám hovorili, že my tu učíme Rómov zle a oni to robia správne. Prišli nám len ukázať, ako to u nich na Babington Academy vyzerá. Ako sám Mark povedal: „My sa stále niečo nové učíme.“

Autor: Zuzana Wagnerová