Späť na zoznam
8. máj 2019
Škola inkluzionistov

INKLUtour: Keď naša škola zmení adresu, môžeme sa do projektu prihlásiť znova?

Otázka, ktorú sa pýtajú mnohí naši inkluzionisti a nás to veľmi teší, pretože hovorí za všetko! Nestihli ste sa zúčastniť našej INKLUtour? Nevadí, viac sa dozviete v našom krátkom sumári, kde nájdete aj odkazy na záznamy z diskusií z celého Slovenska. Nezabudnite, že do druhého ročníka Školy inkluzionistov môžete svoje školy prihlásiť len do 17. mája 2019. Všetky informácie nájdete tu na našom webe www.ktochyba.sk

Dedinské školy, veľké spádové školy, mestské aj súkromné. Do nášho projektu Škola inkluzionistov boli zapojené snáď všetky typy škôl. Pred projektom sa nachádzali na pomyselnej čiare inklúzie, no tá za školský rok 2018/2019 nabrala oveľa výraznejšie kontúry. Na prelome apríla a mája sme s projektom absolvovali slovenskú INKLUtour.

Počas školského roka 2018/2019 sme na 20 slovenských školách pracovali spolu s našimi konzultantkami v rámci projektu Škola inkluzionistov na tom, aby sme sa v spoločnosti, počnúc školami a našimi deťmi, dokázali vysporiadať s inakosťou. Aby sme pri rovnakej kvalite vyučovania neočakávali od každého rovnaké výsledky v škole a neskôr aj v živote. Myslíme si, že pilotný ročník nášho projektu bol úspešný. Čaká nás druhý a v ňom veľa zmien a nových výziev.

Jednou z posledných aktivít prvého ročníka Školy inkluzionistov bola séria piatich diskusií s názvom INKLUtour po celom Slovensku – v Banskej Bystrici, v Žiline, v Prešove a Košiciach a na záver aj v Bratislave. Prečítajte si krátke ukážky z diskusií o inklúzii a o našom projekte. Možno vás inšpirujú natoľko, aby ste sa do druhého ročníka Školy inkluzionistov prihlásili sami alebo ju odporučili svojim známym zo školského prostredia.

24. apríl, 365.labb, Banská Bystrica

Inklúzia je proces, ktorý nikdy neskončí

INKLUtour sme odštartovali v Banskej Bystrici v nových priestoroch 365.labb. Diskusie sa zúčastnili účastníčka projektu a zároveň špeciálna pedagogička Vladimíra Ďurčová zo základnej školy v Pliešovciach s dvoma konzultantkami Tinou Gažovičovou ako moderátorkou a Mashou Orogváni.

„Dôležité je začať od pedagógov samotných. Aby sa podporovali navzájom, ale aby aj sami so sebou boli v poriadku,“ povedala v diskusii Masha Orogváni, šéfka tímu konzultantiek a konzultantka pre Bratislavský kraj. Reagovala tak na otázku, čo je v úvode procesu inklúzie dôležité v škole podporiť – učiteľov, ich integritu, osobný rozvoj a ich vzájomné vzťahy.

Aké zmeny nastali na škole v Pliešovciach vďaka projektu Škola inkluzionistov? „Školenia pre asistentky, psychologičky a tiež školenia pre mňa, rovnako ako pracovné montessori a špeciálno-pedagogické pomôcky, vytvorili sme si aj terapeuticko-relaxačnú miestnosť, ktorá je otvorená pre všetky deti,“ zhodnotila Vladimíra Ďurčová. Oveľa viac začali na škole venovať pozornosť rizikovým deťom, robia aj prípadové konferencie k jednotlivým deťom.

Záznam z diskusie nájdete tu.

26. apríl, Stanica Žilina-Záriečie, Žilina

Bez podpory vedenia školy sa inklúzia robí len ťažko

Inklúzia a Škola ikluzionistov navštívili aj Žilinu. Diskusie sa zúčastnili naše konzultantky Michaela Bubelíniová ako moderátorka a Terézia Drdulová spolu s účastníčkou programu – inkluzionistkou Líviou Muntagovou.

Na Slovensku je veľa dôvodov, prečo sa inklúzii treba venovať. Jednými z nich sú aj tri hlavné piliere nášho projektu Škola inkluzionistov – vzdelávacie semináre pre jednotlivých pedagógov zo škôl, ktorý na svojej škole projekt zastrešujú, grant pre mikro projekty a individuálna podpora počas celého školského roka pre vybrané školy.

Vhodnejšie prostredie pre otvorený dialóg a vzdelávanie pre všetky deti bez ohľadu na to, aké majú zdravotné či iné znevýhodnenia, potrebovala pre svoju prácu a rast aj špeciálna pedagogička Lívia Muntagová zo základnej školy Aurela Stodolu v Martine. Preto sa do tohto projektu rozhodla svoju školu zapojiť.

„Keď som na škole začínala pred 20 rokmi, mali sme tri integrované deti, dnes ich máme 40 a to máme celkovo omnoho menej detí na škole, ako sme mali predtým. Aj naša škola si musela prejsť nejakým vývojom. Inklúzia je pre mňa o tom, že sa spolu stretnú ľudia, ktorým záleží na tom, aby bola ich škola otvorená,“ vysvetlila Lívia. Myslela tým nielen školu a jej odborných a neodborných zamestnancov, ale aj rodičov, zriaďovateľov a spoločnosť. „Zásadnou podmienkou toho, aby to všetko fungovalo, je vedenie školy. My máme, našťastie, úžasné vedenie,“ dodala inkluzionistka Muntagová.

Terka Drdulová ako špeciálna pedagogička a konzultantka zhodnotila inklúziu na Slovensku ako proces, ktorý je len vo svojich počiatkoch. „Je to niečo dynamické, čo je stále vo vývine, pretože je vždy čo vylepšovať. Každé jedno dieťa je však v inkluzívnej škole vnímané ako cenné a škola sa z neho snaží dostať jeho potenciál. Akýkoľvek problém a ťažkosti rieši už v zárodku,“ zhodnotila Terka svoju predstavu o inkluzívnej škole.

Dodala, že škola musí rátať s tým, že táto cesta nie je ľahká a ťažkosti sa dostavia, tie sú tu však stále a prehlbujú sa tým viac, čím menej je škola inklúzii otvorená. Chce to odvahu, pretože nemáte nadiktované, ako veci riešiť. Inklúzia je ale výzva, ktorá stojí za to.

„Nielen vo svete, ale aj na Slovensku máme školy, ktoré čokoľvek nové skúšajú a mnohé sú veľmi inšpirujúce. Druhá vec je, že inklúzia sa veľmi ťažko robí bez inštitucionálnej podpory. Tú, bohužiaľ, zatiaľ na Slovensku nemáme,“ dokončila Terka. Záznam zo žilisnkej diskusie nájdete tu

29. apríl, Stromoradie, Prešov

Inklúziu sme robili dávno predtým, len sme to nenazývali inklúziou

O inklúzii na východe Slovenska sme diskutovali v Prešove spolu s regionálnou konzultantkou Zuzanou Réveszovou ako moderátorkou a jej inkluzionistami Beátou Likeovou zo ZŠ Matice slovenskej v Prešove a s riaditeľom ZŠ Záhradné Mariánom Fabianom.

„Z hľadiska získavania informácii boli workshopy neoceniteľné. Stretli sme sa s mnohými ľuďmi, ktorí intenzívne pracujú alebo sú zainteresovaní do vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zúčastnili sme sa aj vyučovania na bratislavskej škole na Dubovej ulici, ktoré ma veľmi nakoplo. Je to ukážka toho, že sa to dá aj na Slovensku,“ zhodnotila projekt z pohľadu účastníka Beáta Likeová. Od zapojenia do projektu už nemá pocit, že je na vzdelávanie pre všetky deti sama.

Marián Fabian je riaditeľom malej základnej školy Záhradné, ktorá má len štyri triedy prvého stupňa. Je pre neho dôležité, aby sa deti, ktoré k nim prichádzajú do školy, zžili s inklúziou. „Pokiaľ dieťa nežije takú cestu, nenaučí sa reagovať v danej chvíli intuitívne inkluzívne. Darmo ja budem robiť evaluáciu na papieri. Deti robia evaluáciu samé – v prostredí a v situáciách reagujú tak, ako ich učíme alebo akým životom žijú v škole,“ povedal Fabian.

Dodal, že je pre nich v ZŠ Záhradné dôležité, aby dieťa, ktoré odíde z ich školy nerozmýšľalo nad tým, či má alebo nemá žiť inkluzívne, ale jednoducho tak bude žiť prirodzene.

Obaja inkluzionisti z Prešovského kraja spadajú do kategórie učiteľov, ktorí sa inkluzívnemu typu vzdelávania na svojich školách venovali už dávno predtým, ako to začali vďaka projektu Škola inkluzionistov nazývať inkluzívnym vzdelávaním.  

Záznam z diskusie nájdete tu

30. apríl, Tabačka, Košice

Inklúziu treba prijať najskôr mentálne, potom ju predať ďalej

Posledný aprílový deň diskutovali v Košiciach opäť s konzultantkou Zuzanou Réveszovou ako moderátorkou naši inkluzionisti –  liečebný pedagóg Peter Farbar zo súkromnej základnej školy v Košiciach a Miška Babejová zo spojenej Základnej školy a materskej školy v Budimíre. Ako zmenil program Škola inkluzionistov ich a čo pre nich znamená inklúzia?

„Prišlo nám dôležité poňať inklúziu najprv mentálne, filozoficky a pochopiť ju a prevziať ju do svojho myslenia, až potom premýšľať nad metodickými a didaktický mi metódami,“ zhodnotil prvotné kroky školy Peter Farbar. Zorganizovali teda pre pedagógov, psychológov, špeciálnych pedagógov a ľudí z klinickej praxe niekoľko workshopov a seminárov. Hlavnou témou bola individualita detí a prístup k nim. Na škole vybudovali vďaka grantu aj inkluzívnu miestnosť, ktorá vytvára priestor pre všetky deti, plánujú ju naplniť aj stimulačnými pomôckami.

Pedagogička Miška Babejová považuje za najdôležitejší prínos projektu celoslovevnské sieťovanie pedagógov, odborných aj neodborných zamestnancov škôl a verejnosti, ktorú inklúzia zaujíma. Škola v Budimíre, na ktorej Michaela pracuje, organizovala dokonca v deň diskusie Konferenciu pre rodičov. Zaoberali sa na nej otázkami výchovy, viedli ju prostredníctvom workshopov. Miška viedla seminár s názvom Päť jazykov lásky. Konferencia sa stretla s pozitívnym ohlasom rodičov, prišlo ich približne 30.

Záznam z diskusie nájdete tu

7. máj, Satori Stage, Bratislava

Naučme sa pracovať s inakosťou vo všetkých sférach života

Poslednou zastávkou INKLUtour bola Bratislava. Na pódiu v Satori Stage sedeli vedľa seba moderátorka diskusie Miška Bubelíniová, Masha Orogváni za tím konzultantiek a Adam Škopp, špeciálny pedagóg z bratislavskej ZŠ Karloveská.

Masha sa rozhodla zapojiť do projektu preto, aby pomohla školám vysporiadať sa s inakosťou, ktorej sa netreba báť, iba ju akceptovať a prijať za svoju súčasť. S tou má skúsenosti z obdobia svojho pôsobenia asistentky pre dievčatko s Downovým syndrómom. Jej motiváciou bolo posunúť ďalším svoju skúsenosť a poznanie, pretože jednoducho tvrdí – inklúzia? „dá sa to!“  Obaja považujú za kľúčovú dôveru v deti, svojich žiakov.

Adam Škopp pracoval najskôr ako špeciálny pedagóg na špeciálnej škole, no vadila mu jej uzavretosť pred vonkajším svetom, preto zo školy odišiel učiť na ZŠ Karloveskú. S inklúziou predtým skúsenosť nemal. Na tú súčasnú priniesol vďaka projektu Škola inkluzionistov horlivosť a občas až vášne, no to všetko považuje za pozitívne. Naštartovalo to rôzne procesy. Teší ho najmä to, že pozitivizmom k inklúzii nakazil vedenie školy. S ním sa mení aj vnútorná filozofia školy. To má pri prijímaní inklúzie kľúčové postavenie.

Záznam z diskusie nájdete tu na Facebooku Nadácie pre deti Slovenska.