Späť na zoznam
27. marec 2019
Škola inkluzionistov

Škola inkluzionistov na konferencii Učíme pre život

Nezisková organizácia Indícia už niekoľko rokov organizuje v popradskom hoteli Satel konferenciu Učíme pre život. Pravidelne ju vyhľadávajú odborníci, ktorí majú záujem o témy vzdelávania, hľadajú inšpiráciu a nové metodiky. V dňoch 22.-24. marca 2019 sa uskutočnil už piaty ročník tejto konferencie. Nadácia pre deti Slovenska s projektom Škola inkluzionistov na nej tento rok nechýbala.

Požiadali sme dve účastníčky nášho programu Škola inkluzionistov, každú z iného súdka, aby nám k prednáške o programe Škola inkluzionistov na konferencii v Poprade napísali pár riadkov. A ony napísali toto:

Zuzana Réveszová, konzultantka v programe Škola inkluzionistov pre Košický a Prešovský kraj, napísala:

Tohoročná téma konferencie Iné deti – iné školy priam ponúkala, aby bol na nej odprezentovaný aj náš grantovo-vzdelávací program Škola inkluzionistov. Podtext hlavnej témy znel takto: Mení sa svet, mení sa spoločnosť, mení sa životný štýl. S tým sa mení aj pohľad rodičov, detí a učiteľov na školu. Menia sa deti. Čoraz viac z nich sa odlišuje od „normy“ vyprofilovanej v minulých storočiach, na ktorú je, bohužiaľ,  dodnes nastavený organizačný model školy a obsah vzdelávania. Ak chceme zachovať školu ako sociálnu inštitúciu, pravdepodobne jej budeme musieť nájsť inú podobu, než sme boli zvyknutí.

Náš grantovo-vzdelávací program sme odprezentovali spolu s účastníčkou programu Vladimírou Ďurčovou zo ZŠ v Pliešovciach. Prezentáciu kampane Kto chýba?, krátkej reportáže zo zapojenej ZŠ Záhradné a realizáciu projektu na ZŠ Pliešovce si so záujmom vypočulo asi 20 účastníkov, ktorým sme v závere odpovedali na množstvo podnetných otázok. Účastníkov by bolo možno viac, keby bola nášmu projektu pridelená iná miestnosť ako reštaurácia.

 

Vladimíra Ďurčová, špeciálna pedagogička a učiteľka na ZŠ s MŠ Pliešovce účastníčka grantového programu Škola inkluzionistov Nadácie pre deti Slovenska na podporu inklúzie, napísala:

Na konferencii Učíme pre život som prezentovala našu školu v Pliešovciach a jej výsledky na ceste k inklúzii. Súčasný stav na väčšine škôl je viac či menej úspešné vysporiadanie sa s integráciou. Aby škola mohla prejsť k vyššiemu cieľu, k inklúzii, čo je prijatie všetkých žiakov, ale aj ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu so všetkými ich potrebami, potrebuje pomoc. Prestup od akceptácie k prijatiu je zložitý.

Projekt Škola inkluzionistov nám podporu poskytol tam, kde sme to my ako škola vyhodnotili za najdôležitejšie. Peniaze z projektu sme využili na školenia pre asistentky učiteľov pre prácu s deťmi s problémovým správaním, na školenie pre učiteľky a učiteľov o diferencovanom vzdelávaní. Použili sme ich aj na školenie školskej psychologičky o korekčnom programe pre prácu s deťmi s problémovým správaním a aj na vzdelávanie pre špeciálnu psychologičku v oblasti EEG biofeedbacku.  

Rozhodli sme sa tiež zorganizovať praktické semináre pre rodičov v štyroch cykloch (individuálny štýl učenia žiakov). Ďalšou oblasťou bol nákup špeciálno-pedagogických pomôcok, montessori pomôcok a pomôcok do relaxačnej miestnosti.

Poslednú oblasť, ktorú sme sa rozhodli riešiť, by sme mohli nazvať aj zmeny bez peňazí. Organizujeme kolokviá k jednotlivým žiakom za prítomnosti odborných zamestnancov a všetkých učiteľov, ktorí daného žiaka vzdelávajú. Podarilo sa nám vytvoriť odborný tím, pracujeme s asistentkami a podpujeme ich.

Môžem povedať, že sme od projektu získali viac ako sme očakávali. Projektom nás previedla skúsená mentorka Tina Gažovičová, zúčastnili sme sa odborných školení k téme a v neposlednej rade sme sa zosieťovali so školami, ktoré sa rozhodli ísť cestou inklúzie tak ako my.

Do našej školy sa vniesla téma inklúzie a otvorili sa nám viaceré oblasti, kde chceme pokračovať. Vyvstali rôzne otázky, ktoré sa nám, dúfam, podarí časom vyriešiť - otázky podpory učiteľa, rizikové deti, práca asistentiek a ich podpora, mäkké zručnosti žiakov, spolupráca so špeciálnymi školami v okolí a množstvo iných otázok, na ktoré hľadáme ďalej odpovede.

Ak chceme skutočne začať riešiť inklúziu musíme uskutočniť reálne kroky podpory, prevencie a intervencie, čo sa nám vďaka projektu aspoň trochu podarilo. Je pekné povedať, že tolerujem napríklad žiaka s poruchami aktivity a pozornosti, ale to nestačí. Ak mu reálne neviem dať do ruky časovač, ktorý ho vie usmerniť na hodine, psychológa, ktorý rieši zvládanie každodenných situácií všetkých zúčastnených, prípadne ešte nadštandard v podobe terapie biofeedbacku, alebo inej terapie priamo na škole, nemôže nastať nielen inklúzia, ale nemôžeme hovoriť ani o zvládnutej integrácii. Pohladenie po chrbte, že všetci sme si rovní, nestačí.

Sme na začiatku ale začali sme, vždy je možné niekde začať.