Späť na zoznam
10. jún 2019
Škola inkluzionistov

Tlačová správa: Škola inkluzionistov má prvých absolventov a upozorňuje, že slovenskí učitelia potrebujú pomoc

Nadácia pre deti Slovenska spustila v školskom roku 2018/19 pilotný ročník grantovo-vzdelávacieho programu Škola inkluzionistov. Zamerali sa na inkluzívne vzdelávanie na bežných slovenských základných školách. Zúčastnených 20 škôl absolvovalo ročný vzdelávací program, v rámci ktorého sa zapojili do kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu. Jeho výsledky poukazujú na znepokojivý stav v našom školstve. Realizátorom prieskumu bola nezávislá mimovládna organizácia Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

Program na podporu inkluzívneho vzdelávania “Kto chýba?” finančne podporili hostia 18. dobročinného Plesu v opere sumou 254 620 Eur. “Veríme, že úspechy prvého ročníka povzbudia ďalšie školy k prijímaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením a že ich prítomnosť v kolektíve budú vnímať ako príležitosť pre rozvoj celej školy a spoločnosti. Že spolu pomôžeme vychovať generáciu detí, ktoré budú vnímavé k špecifickým potrebám druhých. Pre Ples v opere je česť byť toho súčasťou,” približuje za partnerov Andrea Cocherová.

Cieľom podporeného grantovo-vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov bolo vytvoriť počas jedného školského roka spolu s vedením školy, pedagógmi, asistentmi a odbornými konzultantmi priestor na rozvoj vzdelávania, ktoré rešpektuje individuálne potreby všetkých detí. Súčasťou vzdelávacieho programu pre vybraných 20 škôl bolo okrem rozvoja zručností zapojených účastníkov aj identifikovanie východiskovej situácie na škole a hľadanie ciest, ako prispôsobiť jej fungovanie reálnym potrebám inkluzívnej praxe. Partnermi projektu sú spoločnosť Orange Slovensko a Koalícia pre deti Slovensko.

“Dnes, na konci školského roka 2019, máme za sebou prvý ročník programu na podporu inkluzívneho vzdelávania “Kto chýba?”. V rámci grantovo-vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov sme pomohli 20-tim školám nájsť cestu smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu. Publikovali sme niekoľko desiatok rozhovorov a odborných článkov, organizovali odborné semináre a verejné diskusie, aby sme verejnosti ukázali, že inklúzia nie je prínosom len pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale pre každého – pre učiteľov, deti aj rodičov, ” uviedol riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo.

Finančný grant bol určený na realizáciu malých projektov. Zmyslom bolo pomôcť školám realizovať konkrétne aktivity na zlepšenie situácie v školách, prostredníctvom ktorých si zároveň overia teóriu v praxi. Účastníci ročného programu mali možnosť v rámci projektových vzdelávacích aktivít a workshopov rozvíjať svoje vedomosti. Zdokonaľovali sa vo viacerých oblastiach, vytvárali inkluzívne tímy s kolegami na školách a učili sa v nich spolupracovať, rozvíjali si komunikačné schopnosti, pracovali s emóciami a osvojili si pravidlá mentoringu či kritického myslenia.

Každý účastník získal na obdobie jedného školského roku možnosť konzultácií a systematickú pomoc vďaka regionálnej konzultantke s dlhoročnou odbornou praxou. Konzultantky programu sú odborníčky v práci s deťmi s rôznymi vzdelávacími potrebami a typmi zdravotného znevýhodnenia i v zavádzaní inkluzívneho vzdelávania. Ich úlohou počas pilotného ročníka bolo konzultovať situáciu v škole, identifikovať problémy, zlepšiť či naštartovať proces inklúzie či podporovať účastníkov a ich kolegov vo vzdelávaní.

“Účastníkov programu som navštevovala priamo v ich školách. Spolupracovala som aj s vedením a ďalšími ich kolegami. Za rok sme si vybudovali vzťah a pomáhali si pri zavádzaní zmien na školách. Našim cieľom bolo, aby sa školy stali inkluzívnejšie a mám radosť, že mnohé kroky sa nám podarili” hodnotí pilotný ročník jedna z jeho konzultantiek Tina Gažovičová.

V ročnom programe nechýbali verejné diskusie, výmena skúseností v rámci exkurzií na školách, účasť na konferenciách i sieťovanie a zdieľanie dobrej praxe. Okrem toho účastníci získali kvalitné podporné materiály pre svoju prax, inšpiratívne a podporujúce prostredie, ale aj kontakt so skúsenými odborníkmi a odborníčkami. Školy zároveň využili finančný grant určený na realizáciu malých projektov, ktoré im pomohli uskutočniť konkrétne aktivity.

Kvantitatívny a kvalitatívny výskum

V rámci ročného vzdelávania absolvovali zapojené školy kvantitatívny a kvalitatívny výskum. Prostredníctvom neho skúmali zástupkyne mimovládnej organizácie CVEK atmosféru na školách, hodnotenie vývoja a materiálneho zabezpečenia či vzťahov medzi jednotlivými aktérmi (učiteľmi, rodičmi, žiakmi). Špecifickou témou boli aj rôzne inkluzívne princípy a práca s deťmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami.

“Výskum poukázal na to, že v zapojených školách si učitelia uvedomujú nárast počtu detí s rozmanitými vzdelávacími potrebami a potrebu sa tejto téme venovať. Dôležitým zistením je, že učitelia nechcú takéto deti vylučovať zo škôl, ale zároveň potrebujú výraznú podporu pri ich vzdelávaní. A čo bolo ešte dôležitejšie zistenie - deti samotné vnímajú rozmanitosť v škole ako obohacujúcu a myslia si, že je pre všetkých prínosom,” hodnotí za realizátorov výskumu Elena Kriglerová Gallová, riaditeľka organizácie CVEK.

Atmosféru na školách sledoval výskum z pohľadu žiakov i učiteľov. Pedagógovia považujú atmosféru za o čosi priateľskejšiu a otvorenejšiu voči rôznym zmenám oproti deťom. Pozitívom na práci je podľa nich najmä to, že ich baví a naviac je to práca, kde pomerne rýchlo vidia výsledky a majú spätnú väzbu od žiakov. Za negatíva považujú ďalšie aktivity ako vedenie knižnice, školskej kroniky a podobne. Aj snaha o zapájanie do rôznych projektov nie je vždy vnímaná ako jednoznačne pozitívna, pretože znižuje kapacity, ktoré učitelia môžu venovať učeniu.

Problematickou je najmä byrokracia, teda vedenie rôznej papierovej dokumentácie, ktorá vystupuje do popredia najmä na školách, ktoré ešte nemajú zavedenú elektronickú triednu knihu. Prácu učiteľom komplikuje tiež nedostatok kvalitných učebníc a vzdelávacích materiálov. Ich absenciu musia riešiť, zvyčajne tak, že si pripravujú rôzne vzdelávacie materiály sami, čo na nich opäť vytvára tlak. Výrazne negatívne tiež hodnotili, že si často musia nosiť prácu so sebou domov.

Žiaci vnímajú atmosféru v škole ako súťaživú, napätú a stresujúcu častejšie, ako učitelia. Napätie medzi učiteľmi obvykle nastáva v určitých obdobiach roka, keď sa akumuluje veľa práce (začiatok, koniec polroka, testovanie) alebo keď sa realizuje naraz veľa projektov a učitelia to v tej chvíli považujú za veľkú záťaž. Kým vzťahy s vedením a medzi učiteľmi boli hodnotené prevažne ako veľmi dobré, v prípade rodičov ich za “veľmi dobré” označilo len 15,2 % zamestnancov školy. Ako veľmi podstatné sa ukazuje, že učitelia považujú komunikáciu s rodičmi za veľmi dôležitú. Až 70 % zo všetkých respondentov uviedlo, že “pre efektívne vzdelávanie detí je spolupráca s rodičmi kľúčová. Aktívni rodičia často prinášajú nápady na zlepšenie  školského prostredia, alebo vzdelávacieho procesu.

Čo je však veľmi dôležité zistenie, žiaci hodnotia svojich učiteľov ako dobrých. Viac ako štvrtina ich považuje za veľmi dobrých, ktorí veľa naučia a viac ako 60 % za celkom dobrých. Za “veľmi slabých” ich považovalo z celej vzorky len 14 % žiakov. Podobne sú vnímané aj vzťahy medzi žiakmi navzájom. Rozhovory s učiteľmi a odbornými zamestnancami ukázali, že často sú triedne kolektívy, kde sú vzťahy lepšie a tie, kde vznikajú konflikty a napätie. Zároveň sú deti v dnešnej dobe podľa učiteľov veľmi zahltené informáciami, často prestimulované a nemajú nikoho, kto by im vedel v tejto situácii pomôcť, pretože dospelí vyrastali v inej spoločenskej situácii. Mnohí rodičia sú veľmi zaneprázdnení alebo nevenujú svojim deťom toľko času a pozornosti, ktoré by potrebovali. Mnohí učitelia poukazujú na to, že v školách je dosť rozšírená šikana.

Rozmanitosť v triede i škole

Inkluzívne vzdelávanie sa netýka len detí so zdravotným znevýhodnením. Ide o typ vzdelávania, ktoré rešpektuje určité princípy spravodlivosti voči všetkým deťom a snaží sa zapájať všetky deti do procesu vzdelávania. V dotazníku dostali učitelia otázku, či je rôznorodosť žiakov pre školu skôr záťažou ako prínosom. Pre deti bola otázka formulovaná opačne, a teda, či je dobré, ak do školy chodia čo najrozmanitejší žiaci a je to pre ňu skôr prínos. Pri učiteľoch a odborných zamestnancoch sa ukázalo, že na túto tému nie je úplne jednoznačný názor. Zaujímavým zistením je, že najčastejšie rozmanitosť vnímajú ako zaťažujúcu učitelia druhého stupňa, ktorí sa s týmto výrokom stotožnili úplne alebo čiastočne v 60 % prípadov, kým učitelia prvého stupňa v 48 % prípadov.

Kvalitatívny výskum ukázal, že mnohí učitelia vnímajú rôznorodosť v triede ako principiálne dobrú vec, avšak má svoje limity, ktoré ak nie sú zvládnuté, pôsobia na učiteľa veľmi zaťažujúco. Vysoký počet integrovaných detí, najmä ak majú ťažšie zdravotné znevýhodnenie, je pre učiteľov zaťažujúci, ak nemajú dostatočnú podporu. Na to, aby učiteľka zvládla prácu v heterogénnom kolektíve, potrebuje podporu odborných zamestnancov, rodičov, ale aj prostredie, v ktorom môže slobodne pracovať, a samozrejme aj prístup k rozmanitej triede musí byť veľmi špecifický. Je potrebné pracovať rôznymi metódami a využívať aj ďalšie formy – napríklad aj vzájomnú pomoc medzi deťmi (vyjadrenia odborných zamestnancov).

Veľmi zaujímavé je, ako na túto otázku odpovedali samotní žiaci. Až 60 % z nich sa totiž čiastočne alebo úplne stotožnilo s výrokom “je dobré, ak sa v triede vzdelávajú rozmanití žiaci, je to pre nás všetkých prínos”. Je teda možné konštatovať, že deti rozmanitosť v triede skôr vítajú. S tým, že v triedach by malo pôsobiť viac dospelých, aby mohli reagovať na rozmanité potreby detí, sa stotožnila absolútna väčšina pedagogických zamestnancov (75 %). Postupne si však uvedomujú dôležitosť toho, aby neboli na triedu sami, najmä v prípadoch, keď majú čoraz vyšší počet integrovaných detí. Pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania je považovaná táto téma za doteraz veľmi podceňovanú, ale zároveň kľúčovú pre vzdelávanie detí. Jeden učiteľ nemá dostatočné kapacity, zručnosti a ani možnosti, pri súčasnom nastavení a bez podpory iných odborníkov, zvládať vzdelávanie vo veľmi rozmanitej triede. Špeciálne ak má vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením alebo výraznými ťažkosťami v učení.

Vzdelávanie detí so ŠVVP

Prostredníctvom dotazníka odpovedali pedagógovia aj na otázku či dochádza k nárastu počtu detí so ŠVVP na školách a kde vidia príčiny tohto javu. Podľa 92,1 % učiteľov sa počet detí so ŠVVP na školách určite zvyšuje. Čo sa týka príčin, viac ako tretina opýtaných si myslí, že sa zlepšila diagnostika žiakov, ktorí majú v učení rôzne špecifické potreby. Viac ako štvrtina učiteľov je toho názoru, že v porovnaní s minulosťou sú dnes školy ochotnejšie vzdelávať deti so špecifickými potrebami. Podľa 1/5 respondentov narastá počet detí so ŠVVP preto, lebo rodičom a deťom vyhovuje, že žiaci dostanú na základe diagnostiky úľavy a myslia, si, že je to pre nich pohodlnejšie. Väčšina učiteľov vníma vzdelávanie detí so ŠVVP na bežnej základnej škole pozitívne, ale zároveň reflektujú, že vzdelávanie detí so ŠVVP je za bežných podmienok náročnejšie, a preto by školy v tejto oblasti potrebovali pomoc.

Takmer sedem percent učiteľov vníma túto situáciu ako výrazne obohacujúcu a naopak len 10 % si myslí, že by tieto deti mali byť vzdelávané v špeciálnych školách. V porovnaní s pedagógmi väčšia časť žiakov vníma prítomnosť žiakov so ŠVVP v triede ako obohacujúcu (21 % žiakov, 6,9 % učiteľov). Pomerne veľká skupina hodnotí vzdelávanie spolužiakov so ŠVVP ako dobré, avšak zároveň si myslí, že škola potrebuje v tejto oblasti podporu (33,7 %) a že vyučovanie je v tejto situácii náročnejšie (19,9 %). Odpovede na otázku, ktoré výzvy vo vzdelávaní žiakov so ŠVVP považujú za najzávažnejšie ukazujú, že učitelia majú pocit, že celkovo chýba podpora pre vzdelávanie žiakov so ŠVVP (85,1 %) a je nedostatok odborných zamestnancov na škole (80,3 %).

Ako najviac účinné opatrenia pri vzdelávaní žiakov so ŠVVP vnímajú učitelia prítomnosť pedagogického asistenta v triede, ďalej kvalitné vzdelávacie materiály, prítomnosť odborného personálu na škole (špeciálny pedagóg, psychológ, asistenti učiteľa), nižší počet žiakov v triede a individuálny plán práce so žiakmi so ŠVVP. Prevažne ide o opatrenia, s ktorými už učitelia na školách majú skúsenosť. Za menej účinné považujú opatrenia, ktoré sa zatiaľ až tak často vo vzdelávacom procese neuplatňujú, ako skupinové či blokové vzdelávanie, elektronické pomôcky, domáce vzdelávanie, atď. Ďalej učitelia formulovali potrebu vzdelávacích materiálov, ktoré by sa dali použiť pre žiakov so ŠVVP. Mohli by mať podobu zjednodušených učebníc alebo pracovných zošitov. V praxi sa už stretli s takými vzdelávacími materiálmi pre deti s poruchami zraku a sluchu. Myslia si, že podobné vzdelávacie materiály by bolo možné vytvoriť aj pre ďalších žiakov so ŠVVP.

Do druhého ročníka programu Škola inkluzionistov sa prihlásilo 39 škôl zo všetkých krajov Slovenska. Len 20 z nich sa však zapojí do nového ročníka a stanú sa tak súčasťou siete škôl na ceste k inklúzii. Aj tentoraz program finančne podporí výťažok z dobročinného plesu v opere v celkovej hodnote až 270 486 eur. Použitý bude na naplnenie dobročinného poslania, ktorým je opäť podpora inkluzívneho vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením. Viac o programe, jeho účastníkoch a cieľoch nájdete na informačnom portáli ktochyba.sk.