Ingrid Baránková pôsobí na Základnej škole SNP v Humennom ako špeciálna pedagogička. V pondelok 1. júna sa spolu so svojimi kolegami a žiakmi vrátia do školy. Ako zvládala koronakrízu ako "špeckárka" a ako mama troch školopovinných synov? Prečítajte si krátky rozhovor s ňou.
Čím sa vaša práca s deťmi líšila počas koronakrízy od tej, ktorú robili z domu vaši kolegovia, bežní pedagógovia?
Od uzatvorenia škôl som sa až doteraz nestretla ani s jednou mojou kolegyňou, ťažko sa mi preto porovnáva, ako pracujú z domu. Možno je rozdiel najmä v tom, že oni pracujú viac s deťmi a ja spolupracujem viac s rodičmi. Komunikujem s nimi hlavne o tom, ako to deti doma zvládajú, ako im ide učivo a podobne.
Pracujete zrejme aj s detičkami, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, alebo sa mýlim? Pomáhate nejako v práci kolegom?
Áno, naďalej pracujem aj deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a s deťmi, ktoré majú rôzne diagnózy. Posielam im pracovné listy zamerané skôr na rozvoj špecifických funkcií, aby ich moje zadania navyše nezaťažovali. Majú dosť úloh vyplývajúcich z jednotlivých predmetov. Moje úlohy ich majú skôr zabaviť a rozvinúť v nich to, v čom sú pozadu. Spätnou väzbou pre mňa sú potom ofotené vypracované úlohy, ktoré mi posielajú rodičia.
Máte v škole aj žiakov, ktorí boli počas koronakrízy absolútne bez akéhokoľvek komunikačného zariadenia, napríklad deti zo sociálne slabších či vylúčených skupín?
Áno, máme aj takých žiakov. Viem, že poniektorým nosili úlohy učitelia do schránok a od niektorých žiakov potom nachádzali odpovede vo vlastných schránkach. Žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia roznášali pracovné listy asistenti učiteľov.
Ako zvládajú vaši starší kolegovia, pedagógovia, prácu s online aplikáciami a systémami? Mali ste čas na všetko si zvyknúť alebo ide všetko na ostrú? Niektoré školy už totiž skúsenosti s online vyučovaním majú.
Neviem jednoznačne odpovedať. Verím, že tak ako sa mnohí rodičia museli zdokonaliť v informačných a komunikačných technológiách, pretože nie každý je v tomto obore zdatný, rovnako sa aj učitelia museli prispôsobiť novej situácii a nájsť možnosti ako deti vzdelávať na diaľku. Ak doteraz skúsenosti s online vzdelávaním nemali, verím, že dnes im to už problémy nerobí.
Aká bola a ešte stále je vaša denná rutina v rámci vzdelávania detí z na diaľku?
Deťom posielam denne pracovné listy podľa rozvrhu hodín, ktorý majú v rámci predmetov špeciálnopedagogickej podpory. Sama mám doma troch synov – jeden je maturant, ten sa zo začiatku poctivo pripravoval na maturitu, vypracovával si aj všetky úlohy zadané cez edupage. Podobne to bolo s prvákom na strednej škole. Ten ešte stále, presne podľa rozvrhu, robí to, čo má dané – úlohy, poznámky, nové učivo, písomky, dokonca výkresy na technické kreslenie. Ten máva aj online hodiny. Jediné, čo mu chýba, sú hodiny praxe. Má toho však niekedy tak veľa, že je z toho unavený. Dvadsať strán prezentácie by určite na jednej vyučovacej hodine v škole neprebrali. Takto je to takmer zo všetkých odborných predmetov. Komu sa asi dýcha najľahšie, je najmladší syn – toho obišlo testovanie deviatakov (T9) aj prijímačky. A čo sa týka mňa, popri vlastnej práci ešte nebol deň, aby za mnou aspoň jeden neprišiel s tým, že potrebuje s niečím pomôcť, hlavne na začiatku tohto obdobia.
Napadlo mi, či máte v rámci školy aj detičky, ktoré sa neučia, ktoré sa škole nedarí podchytiť vyučovaním na diaľku?
Nie, všetci moji žiaci, ktorých mám v evidencii ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, reagujú na zadané úlohy. Od jednej mamičky som dostala správu, že jej syn má toho tak veľa, že ona na to všetko sama nestačí.
Máte pre rodičov a pedagógov nejaké tipy, ako možno ešte s deckami tých pár dní vydržať? Otvárate aj vy od 1. júna školu?
Od otvorenia škôl nás delí niekoľko dní, už to ani neriešime. Navyše, naša škola pripravuje v najbližších dvoch týždňoch po otvorení letný tábor pre deti, takže to bude skvelá príležitosť pre rodičov, ako si oddýchnuť.
Čo podľa vás koronavírus poodhalil o slovenskom školstve? V pozitívnom aj v negatívnom slova zmysle.
Myslím, že obdobie koronavírusu prinesie do nášho školstva veľké zmeny, čo sa týka foriem aj obsahu vzdelávania, aj jeho hodnotenia.
Čo hovoríte na to, že deti nebudú môcť tento rok prepadnúť? Známkovanie sa skončilo v pondelok 6. apríla. To je dobrá správa, nie?
Deti, ktoré by teraz možno prepadli, no nemôžu, dostanú v ďalšom školskom roku šancu ukázať, že majú na to, aby neprepadli ani potom. Známkovanie na diaľku od začiatku nemalo zmysel, žiaci si mohli doma za počítačom vždy rôznym spôsobom pomôcť, či už pri odpovedi alebo pri písomke.
Ako bude vyzerať koniec školského roka na vašej škole?
Ešte sme nemali poradu, zatiaľ vám na túto otázku odpovedať neviem.
Čo vás čaká v lete? Budete zrejme v rámci školského kolektívu riešiť to, čo bude treba dobrať s tými ktorými ročníkmi, ako naložiť s prvákmi, ako s novými deviatakmi, ktorí budú možno v strese, že teraz poľavili s učením. Máte v rámci školy nejaké plány?
Ako som už spomínala, prvé dva týždne by sme chceli mať v škole letný tábor, ak to, samozrejme, bude možné. Prvého júna nastupujeme do práce, verím teda, že plány na leto ešte len preberieme v júni.