Tipy ako hodnotiť slovne: Nefixujme deti na naše predstavy o nich a naučme ich, že robiť chyby je normálne

Majú čísla pozitívny vplyv na detské vnímanie samých seba, na podporu ich vnútornej motivácie? Myslíme si, že nie. A zrejme v tom nie sme sami. Vyplýva to aj z prieskumu agentúry Focus pre Komenského inštitút, podľa ktorého by 63 percent opýtaných rodičov privítalo, ak by sa slovné hodnotenie udržalo na školách v akejsi forme, dokonca možno popri známkach, aj po koronakríze. Výsledky celého prieskumu nájdete tu.

Strach zo slovného hodnotenia, najmä na strane učiteliek a učiteľov, je ale na mieste, slová vedia niekedy zbytočne uškodiť, ak nie sú použité správne. Len nedávno sme preto pre účastníkov projektu inkluzívneho vzdelávania Nadácie pre deti Slovenska, pre učiteľov a učiteľky, asistentky a špeciálne pedagogičky z celého Slovenska, zorganizovali online webinár o slovnom hodnotení s riaditeľkou rozvoja školy Anetou Chlebničanovou a zástupkyňou pre druhý stupeň Evou Lašovou zo Školy u Filipa.

Ešte skôr ako si zhrnieme odporúčania k slovnému hodnoteniu, ktoré už niekoľko rokov používajú v Škole u Filipa, pozrime sa v krátkosti na to, čo sa o pribežnom a záverečnom hodnotení, aj tom slovnom, píše v usmernení na hodnotenie žiakov základných škôl v školskom roku 2019/2020, ktoré vydalo ministerstvo školstva v tejto mimoriadnej koronavírusovej  situácii koncom apríla. Celé ho nájdete tu, dôležité je, aby sme si z neho zapamätali, že:

• hodnotenie má mať charakter konštruktívnej spätnej väzby,
• hodnotenie má mať tiež motivačný charakter, pomenovať žiakom chyby, ktoré robia a navrhnúť postup pri ich odstraňovaní,
• hodnotenie má zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
• prihliada sa tiež na možnosti a individuálne podmienky učenia sa dieťaťa počas dištančného vzdelávania,
• podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov by mali učitelia získavať najmä z portfólií žiackych prác a rozhovorov so žiakmi a s rodičmi, portfóliá prác pritom môžu tvoriť projekty, riešenia komplexných úloh, samostatné praktické práce či dobrovoľné úlohy vypracované počas dištančného vzdelávania.

Poďme sa teraz na základe konkrétnych príkladov slovného hodnotenia jednotlivých predmetov a záverečného hodnotenia, ktoré si pre nás aj pre vás pripravili v Škole u Filipa, pozrieť na to, ako hodnotiť či nehodnotiť slovne.

PRÍKLAD: slovné hodnotenie z geografie

Čo si môžeme z tohto hodnotenia vziať k srdcu?

• deti nikdy neporovnávame s inými deťmi, hodnotíme len ich vlastné výkony, kvalitu dokončenej zadanej práce a proces učenia sa,
• nezosmiešňujeme ich, neurážame a neponižujeme deti,
• oceňujeme na nich to, ak sa odhodlajú urobiť niečo, čo pre ne bežne nie je typické (v tomto prípade išlo o zapojenie sa do diskusie) a motivujeme ich k tomu, aby to skúsili znovu,
• nesústredíme sa len na ich výkon, ale aj na ich osobnosť, záujmy, zohľadňujeme aj sociálny, rodinný kontext,
• dodržiavame princípy rešpektujúcej komunikácie, preto používame radšej slová – oceňujem, odporúčam, povzbudzujem, a vyhýbame sa slovám chválim, páči sa mi, nepáči sa mi.

PRÍKLAD: slovné hodnotenie z matematiky

Čo si môžeme z tohto hodnotenia vziať k srdcu?

• princípy rešpektujúcej komunikácie dodržiavame aj tak, že sa vyhýbame slovám – si schopný/á, si neschopný/á, zvládaš/nezvládaš, nahrádzame ich slovami – dokážeš, vieš, poznáš,
• deti majú rady a lepšie rozumejú jednoduchému popisnému jazyku, ako je to aj v tomto prípade – dieťa na základe tohto hodnotenia presne vie, ktoré zadania z matematiky dokáže vyriešiť a na ktorých ešte potrebuje zapracovať,
• z toho vyplýva, že deti nehodnotíme abstraktne a nepoužívame frázy ako – robíš veľa chýb, zbytočne strácaš body, máš silné aj slabé stránky a podobne,
• vyhýbame sa aj metaforám, dvojzmyslom či frazeologizmom ako sú – komu sa nelení, tomu sa zelení, opakovanie je matka múdrosti a podobne,
• radšej odovzdáme deťom a ich rodičom kratšie a konštruktívne slovné hodnotenie ako rozsiahle, najmä ak ide o hodnotenie priebežné. Nič nehovoriace hodnotenie nepomôže im, ale koniec koncov ani nám. Navyše, konštruktívne priebežné hodnotenia sú skvelým podkladom pre rozsiahlejšie záverečné hodnotenie.  

PRÍKLAD: záverečné slovné hodnotenie

Čo si môžeme z tohto hodnotenia vziať k srdcu?

• deti nefixujeme na naše predstavy o nich, mohli by sme im tým veľmi ublížiť,
• učíme ich používať konštruktívnu kritiku, objektívne sebahodnotenie aj hodnotenie v rámci skupiny,
• neškatuľkujeme a nenálepkujeme ich inými osloveniami alebo prídavnými menami, ktoré na niečo konkrétne poukazujú, napríklad – ty naša usilovná včelička, ty náš tárajko, lenivý macko, tichá myška a podobne
• nikdy nehodnotíme to, čo nevieme zhodnotiť, pretože to nevidíme a nepočujeme – šťastie detí, ich morálne procesy a postoje, ktoré máme tendencie zovšeobecňovať bez toho, aby sme poznali hĺbku a problematiku pozadia
• deti učíme a dávame na to dôraz aj pri hodnotení, že robiť chyby je normálne.

Pár tipov od pedagogičiek zo Školy u Filipa navyše:

Ak slovné hodnotenie nie je vaša silná stránka alebo ste to ešte nikdy nerobili, skúste to prvýkrát spolu s kolegami. Jednoducho si nad hodnotenie žiakov sadnite viacerí, dajte si vzájomnú spätnú väzbu, buďte objektívni, pomôžte si.

Určite si akési „produktové kritériá“, podľa ktorých budete deti hodnotiť, ale pozor, neuplatňujte ich na každé dieťa rovnako. Iste, niektoré základné procesy a učivo by mali zvládnuť všetky deti, ich úroveň však bude iná, individuálna. Určite si preto, čo  chcete hodnotiť, napríklad – originalitu, obsah, gramatiku, rýchlosť spracovania zadania, úspešnosť ústnej odpovede, neverbálnu komunikáciu, prejav a argumentáciu, úspešnosť pokusu, tvorivosť, analytické či kritické myslenie. K tomu si napríklad predmet, ktorý učíte, môžete rozdeliť na časti a menšie celky, po ktorých budete deti hodnotiť slovne, bude sa vám to tak robiť oveľa jednoduchšie.

Koľko slovného hodnotenia za jeden školský rok urobíte, v konečnom dôsledku závisí len od vás. Môžete si ho trebárs zaznamenávať ku každému dieťaťu priebežne, napríklad tak, že po každej vyučovacej hodine slovne zhodnotíte dvoch žiakov, jednoduchšie sa vám tak bude deti hodnotiť na polročnom a záverečnom vysvedčení. Ak učíte tie isté triedy napríklad dva rôzne predmety, tiež budete mať výhodu – môžete hodnotenia kombinovať alebo vytvoriť len jedno, zároveň môžete deti sledovať, ako sa im darí na jednom či druhom predmete, ako reagujú na tie ktoré podnety.

Dobrou radou je i tá, aby ste si v triede urobili miesto, napríklad na magnetickej tabuli alebo na nástenke, kde si napíšete základné slová a spôsoby, ako budete deti slovne hodnotiť. Dbajte na to, čo si myslia deti samotné, nech sa slovné hodnotenie dostane do klímy vašej triedy a nakoniec aj do školy. Najvyšší level slovného hodnotenia je objektívne hodnotenie detí navzájom a sebahodnotenie.

Nehodnoťte rodičov, ani ich domácu prípravu s deťmi, najmä nie počas snáď už zažehnanej koronakrízy, spolupracujte s nimi. Všetko slovné hodnotenie, ktoré deťom počas školského roka odovzdáte, či už v elektronickej žiackej knižke, alebo v portfóliu, ktoré si s sebou nosia domov, by mali vidieť aj rodičia a s deťmi sa o ich pôsobení v škole rozprávať. Rozprávajte sa s nimi o tom aj vy, buďte pri vzdelávaní detí partnermi.