Ako vyzerá domáce vyučovanie špeciálnej pedagogičky, ktorá má vo svojej triede osem detí s mentálnym postihnutím? Prečítajte si krátky rozhovor s Petrou Lackovou, účastníčkou nášho programu Škola inkluzionistov.
Autor článku: Diana Burgerová
Na akej škole pôsobíte ako špeciálna pedagogička a čím sa vaša práca s deťmi teraz líši od tej, ktorú robia z domu vaši kolegovia pedagógovia?
Pôsobím na Základnej škole v Ždani. Sme vidiecka škola, v ktorej sa vzdeláva asi 210 žiakov. Máme deväť ročníkov bežných tried a jednu špeciálnu triedu. Práve táto trieda je moja. V súčasnej neľahkej dobe, v ktorej sme sa všetci bez rozdielu ocitli, sa v našej škole vyučuje prevažne online pomocou office.com. Menšiu časť tvorí vyučovanie cez edupage, email a Messenger. Niektorí žiaci, najmä tí zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo tí, čo doma nemali vhodnú techniku, dostali za podpory spoločnosti T-systems mobily s prístupom k týmto edukačným stránkam, aby mohli pracovať online aj oni.
Ďalšou cestou, ktorú používame, je distribúcia pracovných listov poštou. Práve túto poslednú voľbu využívam ja, keďže všetci moji žiaci sú z marginalizovaných rómskych komunít. V triede mám osem žiakov, no v súčasnosti sa venujem pätnástim. Posielam im pracovné listy, rôzne zážitkové úlohy a dievčatám aj omaľovánky. Vždy, keď sa im podarí pripojiť sa na nejakú voľnú WIFI sieť, napíšeme si cez Messenger ako sa majú, čo robia a ako im to ide pri vypĺňaní pracovných listov.
Aké sú to detičky? So špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo s nejakou diagnózou?
V mojej triede mám žiakov s mentálnym postihnutím vo veku od 12 do 16 rokov. Ďalší žiaci sú z bežných tried na druhom stupni. Buď sú integrovaní v triede s variantom A, teda ľahkým mentálnym postihnutím, alebo sú to žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami či tí bez diagnóz, no vo vyučovacom procese patria k tým slabším a ani doma nemajú takú podporu, aby zvládli bežné učivo bez pomoci.
Máte aj žiakov, ktorí sú absolútne bez akéhokoľvek komunikačného zariadenia?
Áno, mám aj žiačky, ktoré nemajú žiaden prístup k internetu a sú bez telefónu. S nimi komunikujem raz týždenne práve poštou. Aby mi decká „neutekali“ a naozaj sa venovali aj učeniu, raz týždenne volávam rodičom, ako sa im darí. Po mojom telefonáte zväčša dostanem aj spätnú väzbu s vypracovanými listami.
Ako zvládajú vaši starší kolegovia, pedagógovia, prácu s online aplikáciami a systémami? Mali ste čas na všetko si zvyknúť alebo ide všetko na ostrú? Niektoré školy už totiž skúsenosti s online vyučovaním majú.
Máme veľmi šikovnú pani riaditeľku a tiež zručné kolegyne. V priebehu prvého týždňa sme vytvorili vlastnú platformu na office.com. Všetci absolvovali workshop na prácu v Microsoft Teams a následne ešte jedno školenie od kolegynky. Takto od začiatku pracuje väčšia časť kolegýň, no niektorým sa viac osvedčila práca cez email alebo edupage. Každý týždeň mávame online poradu práve cez office, tam zdieľame svoje skúsenosti, zážitky a postupy.
Aká je vaša denná rutina v rámci vzdelávania detí z domu a na diaľku?
Svojim žiakom posielam týždenne jeden pracovný list – dvojstranu z každého predmetu. Môj syn, ktorý je tretiak na našej škole, dostáva tri až štyri zadania podľa rozvrhu denne. Žiaci, ktorí sa u nás vzdelávajú online, majú tri vyučovacie hodiny denne. No stretla som sa i s tým, že tretiak dostal na deň cez edupage sedem zadaní, to je spolu približne 45 úloh. Našťastie, tento hrôzostrašný scenár nie je príkladom z našej školy.
Napadlo mi, či máte v rámci školy aj detičky, ktoré sa neučia, ktoré sa nedarí podchytiť domácim vyučovaním?
K niektorým žiakom sme sa, žiaľ, ešte „nedostali“. Sú žiaci, pri ktorých zlyháva akýkoľvek pokus o zapojenie sa do vyučovacieho procesu. Sú to prevažne žiaci z marginalizovaných rómskych komunít, väčšinou tí, ktorí nespolupracujú ani v bežných školských podmienkach alebo zanedbávajú školskú dochádzku.
Petra Lacková spolu s ostatnými účastníkmi programu Škola inkluzionistov na prvom spoločnom workshope.
Aké chyby robia podľa vás pri domácom učení sa najčastejšie rodičia, či už tí z menšín alebo z väčšiny?
Neviem to posúdiť. Určite je pre rodičov náročné skĺbiť zamestnanie, domácnosť a suplovanie učiteľa. Žiaľ niekedy je to naozaj suplovanie. Ja sa snažím o zadávanie primerane náročných úloh, aby to čo najsamostatnejšie zvládali aj tí moji. Rodičia mojich žiakov často nemajú ukončené ani základné vzdelanie, preto nepredpokladám, že by dokázali pomôcť deťom s nejakými ťažšími úlohami. A na tie budeme mať spoločný priestor po návrate do školy.
Čo hovoríte na to, že deti nebudú môcť tento rok prepadnúť? Známkovanie sa skončilo v pondelok 6. apríla. To je dobrá správa, nie?
Ja sa aj celkom teším, pre mňa je známka len číslo. Vždy hodnotím žiakov najmä slovným komentárom. Snažím sa vyzdvihnúť to pozitívne. No nakoniec tú známku musím i tak zapísať do triednej knihy. Myslím, že žiaci by nemali prepadávať ani bežne.
Môže to však mať aj svoje negatíva. Myslíte si, že deti preto môžu začať brať domáce vyučovanie na ľahkú váhu?
Negatíva, na tie v tejto dobe nemyslím. Teším sa z každého, aj keď malého úspechu. No, žiaľ, áno, odkedy o tom počuli, snažia sa tomu vyhnúť. No dá sa ich ešte stiahnuť na našu stranu. Ide predsa o to, aby žiaci nestratili návyk učiť sa. A tiež o to, aby ostali v kontakte či už so spolužiakmi, učiteľmi alebo kamarátmi.
Ako myslíte, že skončí tento školský rok?
Verím, že aj v tejto situácii dôjdeme úspešne a v zdraví do cieľa.
