Sumár udalostí: Koronavírus a čo sa v školstve stalo po ňom

Autor článku: Diana Burgerová

• Pre koronavírus zostalo od 16. marca doma približne 450 tisíc detí zo základných škôl, 200 tisíc stredoškolákov a takmer 100 tisíc vysokoškolských študentov. Do lavíc sa 1. júna vrátili prvostupniari, aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, škôlkari zase do škôlok. Túto možnosť využilo podľa údajov rezortu školstva 2 265 materských škôl (80,6 %) a 1 867 základných škôl (90,5 %). Zatvorených zostalo 667 materských škôl a 236 základných škôl. V rámci uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu mohli stredné školy otvoriť svoje brány od pondelka 22. júna. Možnosť vrátiť sa do škôl od tohto dátumu dostali aj žiaci a žiačky 6. až 9. ročníka základných škôl. Akí rodičia mali väčší záujem o návrat detí do škôl? Pozrite si výsledky prieskumu agentúry AKO. 

• Na základných školách sa od pondelka 6. apríla zastavilo známkovanie, žiaci nemohli v tomto školskom roku prepadnúť. Ministerstvo odporučilo učiteľom použiť na konci školského roka slovné hodnotenie, respektíve slovné hodnotenie v kombinácii so známkou. Usmernenie ministerstva školstva k známkovaniu na základných školách nájdete tu, ešte sa s ním určite streneme. V školskom roku 2019/2020 sa neuskutočnilo ani testovanie deviatakov, nepísali sa ani písomné maturity. Minister školstva Branislav Gröhling koncom apríla oznámil, že sa nebudú konať ani prijímačky na stredné školy. Približne 40 tisíc deviatakov prijímali na stredné školy podľa známok z konca 8. a z prvého polroka 9. ročníka. Žiaci mali možnosť požiadať o preskúšanie pred komisiou v prípade nesúhlasu s maturitným hodnotením podľa priemeru známok.

• Všetko podstatné o letných školách na zmiernenie dopadov koronakrízy na školstvo a vzdelávanie sa dozviete tu. Ministerstvo školstva ich poprvýkrát plánuje aj financovať. 

• Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) počas koronakrízy a dištančného vzdelávania upozornili na to, že do domáceho online vyučovania sa nedokázali zapojiť desaťtisíce detí, predovšetkým tie zo sociálne vylúčeného prostredia. Bez prístupu na internet bolo podľa analytikov až 60 % detí z rómskych domácností, celkový počet žiakov bez pripojenia na internet odhadujú na 32 tisíc. Išlo o základné školy. Toto je grafika, ktorú k problematike online vzdelávania zverejnil IVP na svojom Facebooku. 

• Do čela Štátneho pedagogického ústavu sa začiatkom apríla postavila analytička vzdelávania v oblasti inklúzie Miroslava Hapalová. Rozhovor s ňou si prečítajte na Denníku N, nájdete ho tu.

• Podľa týždenníka Trend minul rezort školstva za posledných desať rokov na tvorbu digitálneho obsahu pre školy sto až dvesto miliónov eur, ich kvalita a funkčnosť je však slabá. Ide o platformy Planéta vedomostí a Viki. Ministerstvo však spolu s niekoľkými mimovládnymi organizáciami predstavili v stredu 26. marca nový portál učímenadiaľku.sk, ktorý mal školám, učiteľom, ale aj rodičom uľahčiť prácu s deťmi z domu. Nájdete tam informácie o možnostiach online vyučovania a zadávanie úloh, odporúčania a metodické pokyny, ale aj digitálne spracované učivo. Na tomto webe nájdete aj sekciu #zvladnemetodoma s nápadmi na aktivity zameranými na zvládanie dňa s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením, od ranného prebúdzania až po večerné zaspávanie.Sekcia #zvladnemetodoma vznikla v čase pandémie koronavírusu v rámci projektu Inklulinka, ktorý spoločne realizujú Platforma rodín a Nadácia pre deti Slovenska. Inklulinka funguje na báze peer to peer poradenstva nielen počas koronakrízy, rodičia sa teda môžu obrátiť na rodiča z Platformy rodín, ktorý ich vypočuje a poradí im, ako zložitú životnú situáciu riešiť. Poskytujú online pomoc rodičom detí so zdravotným znevýhodnením alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V prípade potreby kontaktujte Inklulinku na emailovej adrese info@platformarodin.sk alebo vyplňte formúlár. Prieskum Nadácie Dionýza Ilkoviča však ukázal, že učitelia si počas zatvorených škôl pomáhali najmä sami. Až 90 percent z nich si vytváralo vlastné učivo a podklady k nemu počas koronakrízy samo. 

• Ministerstvo tiež spustilo bezplatnú infolinku pre učiteľov a rodičov, ktorí mali otázky k situácii šíriacej sa epidémie koronavírusu. Na tie odpovedali v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 piati odborníci call centra rezortu školstva. Telefonovať ste mohli na číslo 0800 138 033 alebo napísať email na helpdesk@iedu.sk.

• S emailovou a telefonickou podporou pre rodičov a pedagógov  prišiel aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) na čísle 02 4488 1649. Odborníci ako špeciálni pedagógovia či logopédovia radili, ako doma pracovať s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zdravotným znevýhodnením v krízových situáciách. Okrem toho spustili aj bezplatnú Zelenú VÚDPaP linku na čísle 0800 864 833.

• Ako sa nezblázniť z domácej školy, tak znie názov praktickej vzdelávacej pomôcky pre tínejdžrov, ktorí sa pre koronavírus ocitli na online dištančnom vzdelávaní. Pripravil ho pre nich už spomínaný VÚDPaP, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. V niekoľkých bodoch deťom radia, ako na školské povinnosti systematicky a bez stresu. 

• Pomôcť rodičom a pedagógom sa s projektom Prebádaj svoju domácnosť snažila aj skupina piatich oravských učiteliek a mám s webom unasdoma.online. Nájdete tam množstvo aktivít s deťmi v kategóríách od 1. do 9. ročníka, ale aj pre deti do troch rokov a škôlkarov. 

• Najskôr vznikla na sociálnej sieti Facebook verejná skupina s názvom Zavretá škola – ako učiť doma, kde si tisícky jej členov, rodičia aj pedagógovia, vymieňali materiály na učenie s deťmi v domácom prostredí, pod týmto istým názvom neskôr vznikol aj samostatný web. Nájdete tam rôzne materiály rozdelené do kategórií Materská škola, 1. stupeň, 2. stupeň, Stredná škola, Pre deti so špeciálnymi potrebami, Iné tipy, Ponúkam pomoc či Technická podpora pre učiteľov.  

• Pozrite si: 24 videí pre školákov aj dospelých, ktoré si pre nás počas pandémie pripravili týždenník .týždeň v spolupráci s projektom zmudri.sk? Ide o sériu vzdelávacích videí z fyziky, geografie, občianskej výchovy, dejepisu a slovenčiny. Všetky sú stále dostupné úplne zadarmo. 

• Mohlo by vás zaujímať: „Žili sme v ilúzii sociálneho štátu. Dvadsať percent detí, ktoré pochádzajú zo sociálne horšieho prostredia, dosahovali už pred pandémiou priepastné rozdiely vo výsledkoch oproti tým najlepším. Pandémia a s ňou spojená ekonomická kríza tieto problémy ešte prehĺbi. Urýchľuje problémy, ktorým by sme čelili aj bez nej.“ V rozhovore pre Denník N to povedal bývalý riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Vladimír Šucha. 

• Aké to bolo u vás? Viac ako polovica (62%) rodičov tvrdilo, že im učitelia len zadávali domáce úlohy pre deti, žiadna výučba sa však interaktívne ani online nekonala. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Denník N. Viac ako polovica (58%) rodičov tiež tvrdila, že učitelia s ich dieťaťom komunikovali na diaľku každý deň, sedem percent rodičov povedalo, že ich detí mali učiteľov, ktorí s nimi nekomunikovali vôbec.

• Koho sa dotklo dištančné vzdelávanie najviac? Vzdelanie je jedinou šancou, aby sa rómske deti dostali z chudoby a mohli v živote uspieť. Aké sú odporúčania na vyučovanie detí z marginalizovaných rómskych komunít? Vo svojom blogu o tom píše Anna Viľchová z Teach for Slovakia. Na to, že slovenský vzdelávací systém nie je inkluzívny a nedokáže pracovať s deťmi zo sociálne vylúčených komunít poukázala aj splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková. Viac sa dočítate tu. Veď nám za to koniec koncov hrozí aj žaloba od Európskej komisie pred Súdnym dvorom EÚ. Netreba však zabudnúť na deti so zdravotnými znevýhodneniami. „Rodičia sa na internete pýtali: je možné, aby niekto žil v izolácii aj bez krízy? My sme dôkazom, že niektoré rodiny takto žijú stále,“hovorí Jana Lowinski, ktorej syn Leo má viacnásobné zdravotné znevýhodnenie. Prečítajte si reportáž na portáli aktuality.sk, nájdete ju tuhttps://www.aktuality.sk/clanok/794174/rodicia-deti-s-hendikepom-ludia-zili-chvilu-v-izolacii-my-sme-v-nej-zostali/.

• Minister hovorí, že školstvo by mohlo vyzerať aj inak. Ako? O potrebe meniť obsah a formy vzdelávania, spôsoby hodnotenia žiakov, ale aj o tom, ako efektívne využívať financie v školstve, hovoril tu aj tu. O potrebe školských psychológov, ktorí pracujú len na 14 percentách základných škôl a na 18 percentách stredných školách a inkluzívnych tímov hovoril minister v súvilosti s tragédiou vo Vrútkach. Viac si prečítajte tu. Zásadné zmeny, ku ktorým budú môcť základné školy pristúpiť od nového školského roka 2020/2021 hovorila pre Denník N aj šéfka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. Rozhovor s ňou si prečítajte tu.

• Ako sa od septembra zmení spôsob obstarávania učebníc? Prečítajte si tu a tu.